Poznáte záhadné bytosti, ktoré velebili starí Slovania? Sú medzi nimi aj víly, baby jagy či pivničiari

Naši predkovia boli otvorenejší témam medzi nebom a zemou. Pragmatici to pripisujú niekdajšej nižšej intelektuálnej úrovni; naopak, ezoterici spirituálnejšiemu vnímaniu, ktoré sa vplyvom racionálnej doby stráca. Nech je to už tak, alebo onak, praprastaré matky či otcovia boli presvedčení, že okrem toho, čo vieme ohmatať rukami a vidieť bežným zrakom, jestvujú aj iné svety. Dimenzie, ktoré prestupujú naše súcno – a manifestujú sa v podobe záhadných bytostí a entít.

Bádatelia, ktorí „lúskajú“ slovanskú mytológiu, hovoria, že aby sme porozumeli tomu, ako žili dávnovekí jedinci a v čo verili, je potrebné pochopiť les, rieku a step. Všetky tri komponenty formovali slovanské kultúry a podnecovali v ľuďoch predstavivosť. Les bol Slovanovi miestom ochrany, zdrojom obživy, no zároveň sa v ňom ukrývali temné nebezpečenstvá. Step nabádala k sneniu a iluziórnosti. Voda mala fascinujúce a tajomné fluidum – umocňujúce presvedčenie, že v nej žijú dobrí aj zlí duchovia. Naši predkovia sa museli potýkať s množstvom peripetií i nepriateľov – a preto je pochopiteľné, že hľadali a nachádzali útočisko v nadprirodzených silách. Boli presvedčení, že práve ony im pomôžu prekonať problémy aj rivalov. Mnohé minulostné mýty ostávajú živé – a to v podobe povrávok alebo rozprávok.

Slovania mali vlastnú optiku aj na zrod sveta. Kedysi bola zem iba vodou a nad ňou stál Boh so satanom. Najvyšší sa rozhodol vytvoriť pevninu, ale keďže jeho anjeli neboli schopní ponoriť sa do mora a dvihnúť zem nad hladinu, požiadal o službu kráľa pekiel. Ten nekonal čestne – a Boha chcel preľstiť. V ústach si ukryl hlinu, aby mohol vládnuť nad novo vznikajúcim svetom. Pre pahltnosť ju však začal vykašliavať – a tak vznikli skaly, močiare a pustatiny. Najvyššia mocnosť stvorila úrodné nížiny. Človek vznikol z kvapky potu Boha, ktorá spadla na zem. Telo pozemskej bytosti „vykonštruoval“ satan, ale dušu mu dal Najvyšší. Preto sa po smrti fyzično vracia do zeme a duševno k Bohu.

Nevšedná je i povrávka o zúrodnení sveta. Príbeh pojednáva o vajci, ktoré zniesol nebeský kohút a z ktorého sa vylialo sedem riek. Tie mali zabezpečiť plodnosť pre územia Slovanov.

Aj k usporiadaniu sveta sa viažu pestré mýty. Jeden z nich hovorí o strome, ktorý sa týči na ostrove v mori. Jeho korene zapustené hlboko v zemi predstavujú podsvetie, kmeň znázorňuje svet živých a koruna je kráľovstvom nebeských bohov.

Z dávnovekých prameňov je známe uctievanie zeme - živiteľky. Skaly sú jej kosti, tráva vlasmi, rieky predstavujú žily. Nesmelo sa do nej bezdôvodne tĺcť alebo ju o čokoľvek okrádať trhaním. Zem dávala nielen úrodu, ale aj liečivé kamene a byliny. V panteóne predstavuje živiteľku pravdepodobne bohyňa Mokoš. Zem bola matkou a nebo bolo otcom, reprezentované Svarogom. Nad všetkými božími bytosťami bdel Perún. Morena bola bohyňou smrti a zimy, Vesna reprezentovala jar, krásu a vášeň. Vejár záhadných či mystických entít bol však oveľa, oveľa pestrejší...

*Víly

Prebývajú v prameňoch, studničkách a jazerách. Sú to krásne mladé devy s priesvitným telom. Strata čo i len jediného vlasu pre ne znamená smrť. S obľubou tancujú a radujú sa. Dokážu sa meniť na zvieratá, najmä na labute. Pomáhajú pri veštení aj liečení. Aby si naši predkovia víly naklonili na svoju stranu, nosili im obetiny - koláče, poľné plody či pestré stužky rozvešané po stromoch. Víly dokázali aj uškodiť - najmä vtedy, keď človek narušil ich zábavu alebo poškodil prírodu. Vedia mu pomútiť myseľ, až sa zblázni.

*Vodník

Magická bytosť bola známa západným i východným Slovanom. Zdržiava sa najmä v tmavých a mútnych vodách. Zlé skúsenosti s ním mali najmä mlynári či rybári, a preto mu dávali obetiny vo forme domácich zvierat. Vodník drží v ruke zelený prútik, ktorý otvára vody. Občas jazdí na rybách, predovšetkým na sumcovi. Pokiaľ nebol ženatý s vodnou pannou, lákal k sebe mladé devy a nútil ich k sobášu. Signálom svadby bola povodeň. Na ochranu proti vodníkovi slúžilo papradie.

*Baba Jaga

Ide o zosobnenú búrku v podobe zlej stareny s rozcuchanými vlasmi, dlhým nosom a železnými zubami. Keď letí na metle, ohýbajú sa všetky stromy, vyjú psy a vzdychá celá zem. Často ju sprevádzajú ohniví synovi - blesky. Žije v chalúpke na stračej nôžke, živí sa ľudským mäsom. Človeku prináša skazu.

*Veterní duchovia
Démoni vetra sú divokí, ale nie výsostne zlí. Človek im však nesmie nadávať, pretože sa pomstia. Sídlia na konci sveta pri mori. Vládne im veterný kráľ, ktorý jazdí na oblačnom voze, do ktorého je zapriahnutá štvorica koní. Priazeň veterných duchov sa získava obetinami - múkou či kúskami chleba za oknom. Proti vyslovene zlým démonom vetra chránili rolničky a zvonce. Bratom veterného kráľa bol mráz, matkou zasa meluzína. Jej nárek oznamoval nešťastie, úmrtie, živelnú pohromu. Kto ju počul na Štedrý deň, tomu priniesla veľké šťastie.

*Sudičky
Starí Slovania boli presvedčení, že náš osud koordinujú špecifické bytosti - sudičky. Zjavujú sa o polnoci do troch dní po narodení dieťaťa. Obvykle sú tri, majú priehľadné telá, jedna je vždy staršia. Každá vpisuje osud dieťatka priamo na jeho čelo.

*Domoví škriatkovia
Každý dom má údajne svojho spriazneného ducha. Pokiaľ mu človek prináša obetiny, o príbytok sa patrične stará. Podoby bývali rôzne - buď išlo o malého chlapčeka s veľkými pazúrmi na rukách i nohách, alebo o drobného starca s bielymi fúzami, odetého do červenej košele. Domoví škriatkovia sa menili i na zvieratá - psy, mačky, žaby či hady. Už pred stavbou domu musel majiteľ zakopať pod základy obilie, chlieb či iné potraviny. Domový škriatok sa volal Domovik, v pivnici prebýval Pivničiar.

*Mory
Hrôzostrašné bytosti prinášali smrť. Ľudí dusili pri spánku. Cicali krv, ženám i mlieko. Naši predkovia vraveli, že ide o duchov nenarodených detí, ale aj o živé dospelé osoby, z ktorých počas spánku vychádza duša a prijíma rôzne podoby, najmä tieňové. Ochranou proti more boli napríklad skrížené sekery na prahu domu. Špecifickou bytosťou bola Kikimora, zlá a škaredá entita s obrovskými prsami, ktoré si prehadzovala cez ramená. Unášala deti a dospelých usmrcovala šteklením.

Zdroj obrázkov: pixabay