Smutná, no žiaduca téma. Prečo odchádzajú na druhý breh deti?

Je dokázané, že smrť blízkeho človeka zvyšuje hladinu stresu o 100 percent, a teda ukrajuje aj z nášho života. Emočná bolesť, ktorá nás prestúpi pri odchode milujúcej osoby na druhý breh, dokáže pozemskú existenciu skrátiť o neuveriteľné dva roky. Toto číslo je ešte vyššie vtedy, keď nás opúšťa dieťa či mladistvý. Pozostalí rodičia v tom majú jasno – neexistuje nič horšie, ako prežiť smrť syna alebo dcéry. Osudový buchnát, ktorý ostáva bolieť počas celého života, plodí v mysliach smútiacich matiek a otcov stovky otázok. Pýtajú sa – prečo práve moje dieťa? A prečo vôbec Najvyšší dopustil, aby na večnosť odišiel jedinec, ktorý mal celý život ešte len pred sebou? Má sa moja ratolesť tam Hore dobre alebo  - práve naopak - trpí?

Zo štatistík vyplýva, že za smrťou detí a mladistvých sú najmä úrazy. Dominujú pády, utopenia, otravy a požiare. Chlapci majú dvakrát vyššiu smrteľnú úrazovosť než dievčatá. K tragédiám dochádza viac v mestskom ako dedinskom prostredí. V rámci Európy sme v detskej úmrtnosti vplyvom úrazov na nelichotivom treťom mieste. Prvenstvo má Ukrajina. Mladí ľudia odchádzajú na druhý breh aj vplyvom zdravotných ťažkostí či dopravných nehôd.

„Prežívame obrovský žiaľ. Dnes je to presne 7 mesiacov od úmrtia nášho syna. A bolí to každý deň – bez prestania. Martinkovi sa stal osudným nešťastný skok do bazéna,“ líči boľavú skúsenosť rodina z Nitrianskeho kraja. Aj ona sa obrátila na duchovného poradcu Petra. Listov, v ktorých sa rodičia pýtajú, prečo si Boh povolal práve ich syna alebo dcéru, pribúda. Peter sa do témy zahĺbil a rozpracoval 6 základných dôvodov.

*Pozemský anjel, odvrátivší tragédiu iného člena rodiny

Niekedy sa stáva, že na druhý breh odchádza dieťatko tesne po narodení, prípadne do niekoľkých týždňov od momentu, ako uzrelo svetlo sveta. Deje sa tak vtedy, keď zaujme post akéhosi pozemského anjela. Preberie na seba bremeno iného človeka – a odchádza Domov. Blízkemu jedincovi môže odobrať vážne ochorenie, prípadne aj predísť tragédii, ktorá by ho stála život.

*Pozemský anjel, ktorý skrze utrpenia utuží rodinné vzťahy

Niektoré deti – v podobe pozemských anjelov – navštívia tunajšie „dimenzie“ len preto, aby scelili a zjednotili rozdrobené či rozhádané rodiny. Veď práve smrť dieťaťa býva silným prostriedkom pri utužovaní blízkych zväzkov.

*Duša, ktorá nie je pripravená zvládať nástrahy a peripetie pozemskosti

Určitý segment duší prichádza na svet s cieľom otestovať si, či už sú, alebo nie sú pripravené jestvovať v tunajších štruktúrach. Ak zistia, že existencia na planéte Zem je ťažká – a že by ju nezvládli, prípadne by ich neprispôsobivosť zaťažovala blízkych – pomerne rýchlo odchádzajú na druhú stranu.  

*Nenávisť a nepokora voči rodičom

Vplyvom úrazov umierajú najmä tínedžeri. V mnohých prípadoch je dôvodom odpor, nenávisť, neúcta a nepokora voči predkom. Vzťah k rodičom ochladne natoľko, že duša mladistvých zatúži po láske Najvyššieho otca. A ten si ich berie pod svoj patronát.

*Mimoriadne zlé pomery v rodine, vplyvom čoho dieťa zatúži po pokoji u Boha

Časť detí a mladistvých odchádza na druhý breh po tom, keď už nedokážu zvládať ťarchy rodiny alebo rodu. Ak im je akýmkoľvek spôsobom ubližované a ich Ja enormne slabne, prívetivé nebeské energie ich rady ukryjú pod svoje krídla.

*Zídenie z ciest

V neposlednom rade platí, že mnohí mladí zomierajú v dôsledku zídenia z ciest. Týka sa to napríklad tých detí, ktoré siahajú po alkohole, drogách, gemblerstve, prostitúcii. Duchovné sféry odchodom na druhý breh oslobodia ich „potemnelú“ dušu.

Zvládnuť úmrtie dieťaťa nie je jednoduché. A mnohí rodičia, ktorí si prežili takýto kríž, hovoria, že bôľ je trvalý. Psychológovia sa zhodujú v jednom – smútok treba prejaviť; neslobodno si ho uchovávať v útrobách. Ak by v človeku „zahníval“, vyústi do závažných fyzických či psychických neduhov. Dobrou radou tiež je - veľa komunikujte s ostatnými rodinnými príslušníkmi. Diskusiami a analýzou sa uvoľňujú zašlé emócie. 

Na spirituálnej báze platí, že ustavičné privolávanie dieťaťa späť nie je šťastným riešením. Samotnej ratolesti to neprekáža – pretože je jej v božej ríši dobre; škodí to rodičovi, nakoľko takýmto spôsobom nepretržite jatrí staré rany. V horších prípadoch sa dokonca môže stať, že permanentným vzývaním mŕtveho dieťaťa sa privolá zlý duch, ktorý sa vydáva za zosnulého. Otec či matka síce môžu mať pocit, že je pri nich duša ich milovaného potomstva, no v skutočnosti sú klamaní nízkohmotnou entitou. Tá im kradne silu, energiu a vitalitu.

Zdroj obrázkov: pixabay