Záhady homosexuality. Príčiny inakosti z duchovného a ezoterického hľadiska

„Mám 17-ročného syna. Nedávno sa mi priznal, že je gej. Hoci sa k tomu snažím pristupovať ako milujúci rodič a v podstate aj liberál, stále mi kdesi vnútri vŕta otázka, prečo je to tak,“ píše sa v maile, ktorý do redakcie poslala čitateľka Martina. Podobných listov je viac. Niektoré sú „ľahšie“, z iných sála beznádej. Lenka z východného Slovenska napísala: „Keď sa môj muž dozvedel o inej orientácii nášho syna, vyhodil ho z domu. Teraz žije po podnájmoch. Tajne sa s ním schádzam a nesmierne ma mrzí, že rodina bola rozdrobená. Kde sa stala chyba?“

 

 

Homosexualita nie je novodobý fenomén. Dá sa povedať, že dotyky s ňou má každá doba, každé spoločenstvo, každá kultúra. V závislosti od charakteru obdobia sa však menil aj postoj ľudí k inak orientovaným jedincom. V istých časoch boli ospevovaní, v iných zasa zatracovaní. Štatistiky o tom, koľko jestvuje vo svete homosexuálov a lesieb, nejestvujú. Už roky sa narába so zaužívanou frázou 4 percentá; no pravdepodobne bude skutočné číslo oveľa vyššie. Osoby, ktoré milujú ľudí rovnakého pohlavia, nájdeme vo všetkých vrstvách – bez rozdielu. 

Príčina homosexuality stále nie je vyjasnená. Až do 3. štvrtiny 20. storočia bola nazývaná duševnou poruchou. Dnes tomu tak nie je – inak orientovaných ľudí sa civilizovaný svet snaží vnímať ako bežnú súčasť bytia. V niektorých krajinách môžu uzatvárať manželstvá, a tak vytvárať rodiny, prípadne si aj adoptovať deti. 

V súvislosti s príčinami homosexuality narába odborná verejnosť najmä s troma variantmi – vzniká buď vplyvom génov, alebo počas vnútromaternicového vývoja dieťaťa, alebo v dôsledku výchovy. Ako vedecky najprijateľnejšia alternatíva sa javí prvá. 

 

Na všetky fenomény života sa možno pozrieť aj cez prizmu duchovna, ezoteriky, spirituality. Samozrejme, takého uhly pohľadu nemusia rezonovať s vedeckou optikou – a ani ju nezavrhujú. Sú len výsledkom iného videnia. Ich cieľom nie je nikoho uraziť či degradovať. 

Vo všeobecnosti možno hovoriť o 7 „nadpozemských“ príčinách homosexuality. 

 

*Absentujúca mužská energia v detstve

Väčšina gejov priznáva, že ich vzťah s otcom je zložitejší. Buď sa im v detstve nevenoval, alebo ich opustil, alebo sa správal agresívne a tyransky. Toto tvrdenie však nie je podložené žiadnou precíznou štúdiou. Ak však vychádzame z teórie, že ide o pravdu, homosexualitu možno nazvať absentujúcim mužským princípom. Skrátka, inak orientované dieťa nemalo v čase vývoja chlapský vzor. To znamená, že homosexualitou si, obrazne povedané, nahrádza lásku otca. 

Ezoterici, ktorí sa venujú silnej mystike, sú presvedčení, že v tomto smere môžu byť nápomocné modlitby voči Ježišovi. Ak matka badá, že jej ratolesti chýba otec, mala by sa denne prihovárať dobrotivému spasiteľovi, aby bol ustavične s dieťaťom, aby ho objímal, strážil, chránil a v podstate mu nahrádzal otca. 

 

*Zmätenosť duše

Do predinkarnačných systémov nevidí nikto z ľudí. Ide o mimoriadne zložitý mechanizmus vteľovania sa duší do nových tiel. Vplyvom chaosu, ktorý v daných štruktúrach vládne, môže dôjsť k zmätenosti – a tak si duša síce zvolí mužskú „schránku“, no jej vnímanie seba samej i okolitého života je ženské. Výsledkom je, že na svet príde chlapec, no s dievčenským Ja. A tak – pochopiteľne – netúži po láske od ženy, ale po mužských citoch. 

 

*Zastavovanie rodovej kliatby

Jedna z ezoterických teórií hovorí o tom, že muži-homosexuáli si na svoje plecia berú obrovské bremeno. Zastavujú rodové kliatby – ťažké energie, ktoré sa prenášajú z pokolenia na pokolenie. Tým, že nesplodia deti (hoci môžu), familiárnemu zlu dávajú stopku. 

 

 

*Tvorivá a kreatívna duša, ktorá chce pre svet vytvárať niečo krásne

Mnohí homosexuáli oplývajú tvorivým, kreatívnym a umeleckým duchom. Často vytvárajú niečo unikátne, svojské, jedinečné. Do pozemských štruktúr sa rodia preto, aby okrášľovali svet – a teda aby sa „rozdávali“ iným ľuďom. Ide o predinkarnačnú voľbu duše. Je pochopiteľné, že ak by v sebe nemali pomyselné ženské, teda emočno-umelecké aspekty, toto poslanie by napĺňať nemohli. Inak orientovaní muži, ktorí patria do spektra tvorivých a kreatívnych jedincov, veľakrát nevytvárajú plnohodnotné vzťahy. Nosia v sebe presvedčenie, že tu nie sú pre jedného človeka; ale pre masu ľudí. 

 

*Skúška duchovne vyspelej duše, ktorá si chce vyskúšať, aké je to byť gejom 

Existujú rôzne kvality a úrovne duší. Niektoré sú skúsené, iné nie. A tie, ktoré disponujú masou nadobudnutých múdrostí a právd, sa často do pozemských „plání“ rodia s cieľom vyskúšať si rôzne posty, polohy, roly. A tak sa v rámci niektorej z inkarnácií rozhodnú, že budú homosexuálmi. Skrátka, chcú vedieť, ako sa gej cíti, ako žije, aké úlohy či nástrahy musí zvládnuť a ako k nemu pristupuje okolitý svet. 

 

*Pomsta za predošlé životy

Časť homosexuálov má svoju orientáciu podmienenú karmou – čiže nánosom z predošlého života. Ak v niektorej z minulých inkarnácií zavrhovali gejov, opovrhovali nimi, prípadne im fyzicky či psychicky ubližovali, v tomto živote sa sami stávajú homosexuálmi. A zväčša pre svoju orientáciu trpia a nenachádzajú pochopenie v spoločnosti. 

 

*Posadnutosť zlým duchom

Homosexualitu môže v časti gejov podporovať a povzbudzovať aj zlovestný duch. Takíto jedinci vnímajú svoju orientáciu výsostne cez prizmu sexuality a perverzity. Plnohodnotné vzťahy nevyhľadávajú; láka ich promiskuitný život a deviácie rôzneho druhu. Hoci to znie zvláštne, v tomto smere môže pomôcť exorcista. 

 

Nech je už príčina homosexuality taká alebo onaká, vedecká alebo spirituálna, treba sa zmieriť s faktom, že gejovia tu boli, sú aj budú. A preto sa s nimi treba zžiť – a vnímať ako ich ako obohacujúci prvok pre spoločnosť. Veď všetko, čo je iné, dodáva svetu inovatívne a novátorské energie. Energie farebnosti. Zrejme nie náhodou si homosexuáli zvolili za svoje logo dúhu.

 

 

Článok vyšiel v časopise Rytmus života

Zdroj obrázkov: pixabay