Hranice a mantinely veštenia. S čím vám karty dokážu a s čím nedokážu porariť?

09.08.2019 06:45

 

Výklad osudu láka ľudí od nepamäti. Dôvody bývajú rôzne. Životné križovatky, súženia, problémy v láske, dilemy okolo práce, zdravotné nuansy či túžba spoznávať to, čo je pred bežným zrakom skryté. Najčastejším magickým prostriedkom na odhaľovanie mystérií života sú karty. 

 

 

Každý veštec či veštica pracuje s iným kartovým setom a svojskými metódami či technikami. Nemožno povedať, že tie či oné postupy sú správne – v tomto smere funguje striktný individualizmus. Vykladači kariet často suplujú psychológov, ale aj právnikov, ekonómov či lekárov. Ľudia im kladú otázky od výmyslu sveta. Chcú rozuzliť rodinné spory späté s dedičstvom, prospešnosť investícií či vývoj závažného ochorenia. Je to však správne? Veruže nie. „Každý človek má svoju vlastnú profesiu – v ktorej vyniká. Jeden je odborníkom na právne témy, druhý na finančné záležitosti, tretí na otázky spojené s fyzickým zdravím. Pri riešení životných dilem treba osloviť tých, ktorí sú v danej oblasti doma,“ hovorí veštec Peter, ktorý sa spirituálnej práci venuje už takmer 15 rokov. Tvrdí, že ľudia chcú od kartárov úplne všetko, mysliac si, že sú univerzálnym žriedlom múdrostí a právd. Problémom tiež je, že zodpovednosť za vlastné životy delegujú na ezoterikov. Chcú, aby pri závažných otáznikoch rozhodli za nich. 
Aké sú teda hranice veštenia? Čo možno chcieť a čo už nevyžadovať od vykladačov osudu? Existujte takzvaný zlatý ezoterický kódex, ktorý presne určuje hranice a mantinely mystickej práce. 

„Prečo“ – základná ezoterická otázka
Spirituálne disciplíny - vrátane vykladania karát – majú hĺbavý a analytický charakter. Nekĺžu po povrchu, ale chcú poznať príčiny a spúšťače. Aj preto by mala byť otázka „Prečo?“ kľúčovou pri vykladaní osudu. „Keď človek zistí, z akého dôvodu sa mu udialo to alebo ono, dokáže lepšie pracovať na rozuzlení či prečistení problému,“ hovorí Peter. Apeluje na to, aby sa ľudia pýtali, prečo ich podvádza partner alebo partnerka, prečo dostali výpoveď v práci, prečo majú zlých susedov, prečo do ich bytia vkĺzlo závažné civilizačné ochorenie. „Duchovné vedy pomáhajú človeku osobnostne rásť. Keď odhalí, čo stojí v zrode ťaživej udalosti a zároveň sa z nej poučí a uskutoční nevyhnutné zmeny, možno povedať, že sa na pomyselnom spirituálnom rebríčku – rebríčku rozkvetu a rozvoja duše – posunul vyššie,“ dodáva ezoterik. 

Vykladanie osudu je hľadanie optimálnych ciest
Pri veštení je dôležité uvedomiť si, že budúcnosť neexistuje. Je to vlastne otvorená kniha, ktorá sa kreuje práve tu a teraz. Futúrum je vždy závislé od toho, čo robíme, ako sa správame a aké verdikty uskutočňujeme v prítomnom okamihu. Kariet sa teda neslobodno pýtať, čo sa stane; ale to, aké mám v danej situácii možnosti, čo mi každá z nich prinesie a ktorá je pre moje ja tou ideálnou či optimálnou. Samozrejme, finálny verdikt je v našich rukách – nie v rukách ezoterika. Pamätajte na dôležitý fakt: váš život nie je životom kartára, ale vaším vlastným súcnom. Nechcite preto, aby rozhodol za vás. Neklaďte na jeho plecia zodpovednosť za svoju existenciu. 
Obozretnosť sa vyžaduje aj v spojitosti s číselnými údajmi. Čas ako taký je pohyblivá veličina. Kartár vám vie povedať napríklad to, ktorý mesiac je ideálny na dôležitý životný krok, nákup nehnuteľnosti, počatie dieťatka či operačný zákrok; nie však to, v ktorý deň sa vám prihodí to alebo ono. 



Nemýľte si ezoterika so vše-odborníkom
Ľudia majú tendenciu rozoberať s kartárom všetky „bunky“ života. V podstate je to aj pochopiteľné. Vykladači kariet sú akýmisi bútľavými vŕbami so silnou dávkou empatie – a preto sa im iné bytosti rady zdôverujú so všetkým možným aj nemožným. Treba však pamätať na jedno – peňažné veci rozoberáme s finančným poradcom; súdne „naťahovačky“ s právnikom; fyzické či psychické ťažkosti s lekárom. Spirituálny poradca je transcendentálnym majstrom, a preto sa naňho obraciame s témami, vďaka ktorým môžeme duchovne či osobnostne narásť – posunúť sa vpred. Iste, položiť mu smieme aj výsostne hmotné, fyzické či pragmatické otázky, no odpovede, ktoré sa dostavia, treba vnímať len ako orientačné. 

Testuješ si kartára alebo neveríš v duchovné veci? Výklad osudu ťa neuspokojí!
Občas sa stane, že za kartárom dobehne človek, ktorý si chce otestovať alebo preskúšať jeho vedomosti. Kladie mu „záludné“ či špekulatívne otázky, poskytuje nepresné údaje – a to so zámerom zistiť, či to ezoterik odhalí, pýta sa na zosnulé osoby, dúfajúc, že karty na to prídu. Omyl! Nedôvera veštbu narúša, a tak vychádzajú zmätočné odpovede. Klient, ktorý prišiel potupiť prácu spirituálneho poradcu, si potom mädlí ruky so slovami: „A predsa je to šarlatán, nič nevie!“ Zabúda však na jedno – bez viery a dôvery sa ani lístok nepohne. Z uzatvoreného ja sa odpovede páčia neskutočne ťažko a zložito. A uzamknuté či skeptické duše v podstate ani neprijímajú mystické uhly pohľadu. Sú voči nim – obrazne povedané – imúnne. „Pamätám si na prípad, keď novinárka s cieľom napísať článok o tom, že veštby nefungujú, oslovila naraz viacerých kartárov a pýtala sa ich, kedy si ju vezme jej priateľ. Pritom už vopred vedela, že je dávno zosobášená. Pochopiteľne, ani jeden z veštcov neuspokojili jej potreby. Klamlivá otázka – pochopiteľne – priniesla klamlivé odpovede,“ hovorí Peter. „Človek, ktorý navštívi vedmu, by k nej mal zavítať s otvoreným srdcom i mysľou. Veď aj k lekárom „neputujeme“ s cieľom otestovať si ich, či nás naozaj bolí hlava, brucho či rameno. Vylíčime im naše zdravotné starosti – a potom čakáme na diagnózu a stanovenie liečby,“ dodáva spirituálny poradca. 

S kartárom nerozoberajte životy cudzích ľudí
Do spektra zlatých pravidiel veštenia patrí aj to, že človek by sa nemal pýtať na životy iných – zvlášť tých, s ktorými nie je v priamom rodinnom styku. Je to neetické a nekorektné. Navyše, rozoberaním cudzej existencie sa môže nabúravať jej slobodná vôľa a voľba. 
No a v neposlednom rade platí: dbajte na to, aby sa z výkladu osudu nestala závislosť. Spoľahnite sa aj na svoju vlastnú intuíciu, pocity, rozum a triezvu analýzu situácie.



Z histórie výkladu osudu
Veštenie má korene už v dobe kamennej. Naši praprapredkovia hádali budúcnosť zo zvieracích vnútorností, ale aj z kameňov, stromov, vody či ohňa. Vykladanie osudu zažilo najväčší rozmach v antickom období. Z tejto etapy poznáme slávnu veštiareň v Delfách i povestnú vedmu Sibylu, kráľovnú zo Sáby. Žila približne v rokoch 970 až 870 pred naším letopočtom. Jej vízie sú známe dodnes – niektoré sú až podozrivo presné, v iných sa, takpovediac, sekla.
V stredoveku zažili vedmy a liečitelia temné chvíle. Predpovedanie budúcnosti bolo považované za úkon diabla. Veštci boli tvrdo trestaní, mučení a zabíjaní. Aj napriek tomu ezoterika prežila. Po „odľahčení“ doby nastal priam veštecký boom. Popri klasických vykladacích kartách sa rozvinula chiromantia, teda čítanie osudu z dlaní, veštenie z kávovej usadeniny, čajových lístkov, gulí, kyvadiel, hviezd alebo čísel. Nové metódy či techniky stále pribúdajú. 
Novodobí ezoterici tvrdia, že veštenie slúži skôr na orientáciu v živote než na striktné určovanie nadchádzajúcich udalostí. Čoraz väčšmi silnie názor, že futúrum je meniteľná veličina – závislá od našich myšlienok a počinov.

 

 

Zdroj obrázkov: pixabay