Mystika gréckej mytológie. Všetko o Afrodite

Zrejme žiadna iná postava v dejinách ľudstva nesymbolizuje lásku, krásu a nežnosť v takej silnej forme, ako antická bohyňa Afrodita. Napriek tomu, že jej hold vzdávali už pred viac ako 3000 rokmi, naďalej ostáva bytosťou, ku ktorej sa radi prihovárajú mnohí z nás – najmä tí, ktorí prahnú po harmonickom a vyváženom zväzku. 

Podľa dávnovekých povrávok sa Afrodita zrodila z morskej peny v nádhernom zálive na južnom pobreží stredomorského ostrova Cyprus. Dodnes je toto miesto vyhľadávaným cieľom osamelých i zadaných turistov. Tí, ktorí sú bez vzťahu, hľadajú na pláži kamienok v tvare srdca. Údajne k nim pritiahne rezonančného jedinca. Tí, ktorí sú v páre, sedia v zálive, objímajúc sa alebo pritláčajúc jedny ústa k druhým, vyslovujúc želanie, aby ich spojivo vydržalo čo najdlhšie. 

Afrodita oplývala ľudskými vlastnosťami. K jej bytiu sa viažu zaujímavé historky. Podľa mýtu si musela po svojom zrodení vziať za muža škaredého a krívajúceho boha Hefaista. Keďže bol pracovitý, a teda i vyťažený, na svoju polovičku nemal dostatok času a svoje manželské povinnosti zanedbával. Aj preto hľadala skormútená bohyňa milostné šťastie po boku iných. Krásne deti dala Áresovi, mocnému vládcovi vojen. „Paktovala“ aj s Poseidonom, bohom morí a oceánov, či Hermom, božím poslom. S ním splodila zvláštne potomstvo – obojpohlavnú bytosť zvanú Hermafroditos. 

Afrodita bola u ľudí mimoriadne uctievaná, a to aj pre jej poklesky a pády. Videli sa v nej mnohé ženy. V bohyni nachádzali vedomie, že základom bytia je láska, ale aj pochopenie v situáciách, keď zlyhali, napríklad neverou. Zo zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak či ružu a z ovocia jablko. Za najkrajší obraz Afrodity za pokladá Zrodenie Venuše od talianskeho maliara Botticelliho.