Odtabuizovanie smrti. Všetko o záhadnom odchode na druhý breh

Téma smrti. Ide o citlivú a háklivú oblasť, no diskusia o nej by nemala byť zahaľovaná rúškom tajomstva. Veď anjel smrti úraduje každý deň. Počas jednej-jedinej minúty umrie vo svete približne 110 ľudí. A pravda je taká, že posledný výdych zažije každý z nás – bez rozdielu pohlavia, rasy, charakteru, majetku, sociálneho zázemia.
Inak sa na tematiku smrti pozerá veda, inak ezoterika. Prinášam vám otázky a odpovede skúmané cez optiku spirituality. Upozorňujem, že ide o moje uhly pohľadu - a preto nemusia korešpondovať s vašimi pravdami či prizmami. 



Čo je to vlastne smrť?
Lekárska definícia je jasná: smrť znamená zánik organizmu. Konečné štádium vývinu jedinca. Momentom, keď sa zastavujú všetky životné funkcie. Ezoterici súhlasia s tým, že smrťou sa dáva stopka fyzickému telu. Nie však telu energetickému. Duša – nesmrteľný aspekt každého z nás – odchádza Domov, teda k Najvyššiemu. A tam čaká na ďalšie procesy vtelenia sa. Reč je o reinkarnácii. O živote po živote. Všetky bytosti z mäsa a kostí prechádzajú početnými inkarnáciami, a to kvôli zdokonaľovaniu vlastného ja. Každý inkarnačný „akt“ sa vpisuje do takzvanej karmickej kroniky. Čo človek, to svojská a osobitá kronika. Je to vlastne nebeská listina spravodlivosti a rovnováhy. Funguje na jednoduchom princípe: v každom nasledujúcom živote si odpykávame resty z predošlých inkarnácií, čiže sa cez utrpenia zbavujeme hriechov. Alebo sa nám v každučkom živote opakuje tá istá situácia, a to v podobe takzvanej lekcie duše. Našou úlohou je pristúpiť k danej skúške vyzreto a duchovne vyspelo. V prípade, že ju zdoláme, v ďalšom inkarnačnom „prerode“ sa nám nezopakuje. Ak sme sa napríklad v početných predchádzajúcich životoch trápili pre nenaplňujúce vzťahy a vplyvom nich sme si siahli na život, jestvuje veľký predpoklad, že sa nám podobný problém - čiže disharmónia na poli lásky - zopakuje. Vyzretosť nášho ja spočíva v tom, že nepodľahneme bôľu a nespáchame samovraždu. Zdolanie skúšky indikuje posun vyššie na transcendentálnom rebríčku.

Čo sa deje po smrti?
Spirituálni majstri – teda ľudia, ktorí skúmajú nadzmyslové obzory bytia – tvrdia, že po smrti nastáva putovanie duše k Najvyššiemu. Takýto názor zdieľajú aj osoby preživšie takzvanú klinickú smrť. Ide o proces, keď sa na určitý okamih zastaví srdce a človek upadá do stavu, aký zažívajú skutočne mŕtvi jedinci. Scenár býva zväčša rovnaký:
- Bezprostredne po smrti mizne bolesť a nastupujú pocity harmónie a blaženosti. V tejto fáze si údajne človek ešte nemusí uvedomovať, že zažíva vlastnú smrť. Je zmätený.
- Nasleduje takzvané oddelenie od hmotného tela. Z fyzickej schránky stúpa nahor nehmotná esencia - teda duša. Nepodlieha gravitácii, prechádza cez múry, dokáže lietať. V momente, keď človek vníma z výšky svoje vlastné ja, si uvedomí, že odchádza na druhý breh.
- Ďalšou fázou je vstup do tunela, v ojedinelých prípadoch i schodiska. Vniknutie do prázdnoty často sprevádza hlasný zvuk. V tuneli nastáva rýchly pohyb vpred.
- Na konci tunela sa zjavuje jasná, oslňujúca žiara. Po vstupe do nej nastávajú dve alternatívy - k duši pristupujú zosnulí príbuzní či priatelia, alebo stretáva nebeské energie – nenebovzatých majstrov /Ježiša Krista, Pannu Máriu, niektorého zo svätcov či svätíc/ alebo anjelov či archanjelov. Odštartujú vzájomný nadpozemský dialóg – vždy sprevádzaný pokojom, harmóniou, súladom a mierom. V určitých prípadoch sa človeku premietne jeho vlastný život v podobe nebeského filmu. Vynoria sa najkrajšie, ale aj najsmutnejšie momenty. Ukázať sa môžu i hriešne situácie. Napokon nastane precitnutie, že daná osoba ešte nie je pripravená na smrť a musí sa vrátiť do fyzického tela. Vo svete živých má resty alebo nedokonané úlohy.
Samozrejme, toto je princíp karmickej smrti. V prípade celistvého úmrtia nastáva pravdepodobne očista. Bytosť sa kajá pred vlastným ja, analyzuje, čo robila v predošlom živote dobre a čo zle. Sľubuje si, čo napraví v nadchádzajúcej inkarnácii. Pobudne Hore – a keď je pripravená, vteľuje sa do ďalšieho fyzického tela, hmotnej schránky. Boh v očistnom procese nie je posudzovateľom, kritikom ani trestajúcim; „iba“ počúva a radí.
Smrť nie je koncom. Práve naopak – prináša nám možnosť vrátiť sa aspoň na isté obdobie tam, kam patríme – teda k Otcovi. A zároveň k bratom a sestrám, čiže anjelom. Nebeské kráľovstvo je prekrásnym miestom bez zla a temnoty. A hoci sa vraví, že sa do doň dostanú len ľudia s dobrým srdcom, pravda bude zrejme iná. Každý z nás má absolútne právo navštíviť Boží raj. Líšime sa len v tom, ako rýchlo nájdeme po odbití pozemských hodín cestičky do ríše Najvyššieho. Niekto do nej vpláva okamžite, inému to chvíľočku trvá.



Čo je to prirodzená smrť?
V prvom rade si treba uvedomiť, že smrť nie je osudom daná – nech si hovorí kto chce, čo chce. Existujte len takzvaná prirodzená smrť, a to vplyvom unavenia fyzickej schránky. Skrátka, jestvujú akési organizmové hodiny, ktoré – keď dosiahnu určitý level – vypínajú svoj motorček. Výpočtami a štatistikami očakávaná dĺžka života Slováka je 74 rokov a Slovenky 81. Všetky skoršie úmrtia možno charakterizovať ako neprirodzené, a teda meniteľné. Áno, smrť sa dá približovať aj odďaľovať, a to životným štýlom, ale aj spôsobmi myslenia, cítenia a konania.

Prečo odchádzajú na druhý breh ľudia, ktorí nedosiahli starobu?
Jedna z ezoterických štúdií skúmala životy asi stovky ľudí, ktorí zomreli na cestách. Ich vekové rozpätie bolo medzi 21 až 41 rokov. Bádatelia sa zamerali na analýzu toho, v akých koľajach existovali do momentu smrti. Zhovárali sa s ich príbuznými, prípadne skúmali ich pohnútky na sociálnych sieťach. Výsledky priniesli viac než šokujúce odhalenie – väčšina usmrtených jedincov bola v ostatných rokoch skeptická, negativistická a – obrazne povedané – stratená. Na sieťach často uverejňovali statusy o tom, ako ich nebaví žiť, akí sú zmorení pozemskými bremenami a ako dobre by im bolo Hore. A ich prosby sa v podstate vyslyšali. Boh si ich vzal do svojej ríše – aby sa už nemuseli pasovať so starosťami súcna.

Dostávajú ľudia, ktorí majú umrieť, indície a varovné signály?
Áno, osoby, ktoré ešte nedosiahli mód staroby, no i napriek tomu odišli na druhý breh, dostávali pred smrťou početné signály. A to v horizonte približne dvoch rokov pred úmrtím. K hlavným „symptómom“ patria nehody, úrazy, zlomeniny, kolízie na cestách. Ak človek zaregistruje, že v relatívne krátkom období vstúpili do jeho života viaceré „buchnáty“, mal by sa mať na pozore – a pouvažovať nad doterajším spôsobom života. Možno je príliš negativistický, možno chrlí masu nenávisti, možno žije hriešne. Nehodové udalosti sú varovaniami – a preto platí, že ak zmení štýl bytia, anjela smrti dokáže oddialiť.

Prečo odchádzajú na druhú stranu deti?
Niekedy sa stáva, že na druhý breh odchádza dieťatko tesne po narodení, prípadne do niekoľkých týždňov od momentu, ako uzrelo svetlo sveta. Deje sa tak vtedy, keď zaujme post akéhosi pozemského anjela. Preberie na seba bremeno iného človeka – a odchádza Domov. Blízkemu jedincovi môže odobrať vážne ochorenie, prípadne aj predísť tragédii, ktorá by ho stála život.
Niektoré deti – v podobe pozemských anjelov – navštívia tunajšie dimenzie len preto, aby scelili a zjednotili rozdrobené či rozhádané rodiny. Veď práve smrť dieťaťa býva silným prostriedkom pri utužovaní blízkych zväzkov.
Vplyvom úrazov umierajú najmä tínedžeri. V mnohých prípadoch je dôvodom odpor, nenávisť, neúcta a nepokora voči predkom. Vzťah k rodičom ochladne natoľko, že duša mladistvých zatúži po láske Otca. A ten si ich berie pod svoj patronát. Časť detí a mladistvých odchádza na druhý breh po tom, keď už nedokážu zvládať ťarchy rodiny alebo rodu. Ak im je akýmkoľvek spôsobom ubližované a ich ja enormne slabne, prívetivé nebeské energie ich rady ukryjú pod svoje krídla.
V neposlednom rade platí, že mnohí mladí zomierajú v dôsledku zídenia z ciest. Týka sa to napríklad tých detí, ktoré siahajú po alkohole, drogách, gemblerstve, prostitúcii. Duchovné sféry odchodom na druhý breh oslobodia ich potemnelú dušu. 

Zdroj obrázkov: pixabay