Spirituálne vhľady veštca Petra: Kto sú to vlastne ANJELI a ako nám pomáhajú v každodennosti bytia?

Kto sú anjeli a ako vlastne vyzerajú? Sú mohutní alebo – práve naopak – drobní a bucľatí? Majú maskulínne postavy alebo oplývajú ženskými atribútmi? Sála z nich neha a jemnosť alebo sú vyzbrojení anjelským “arzenálom”, pomocou ktorého bojujú proti temným silám? Pripomínajú ľudské bytosti či skôr entity z iných sfér? Majú všetci rovnaké farebné vibrácie alebo každú svetelnú postavu obklopuje iná žiara? A čo ak sú anjeli “iba” lúčmi či akýmisi zábleskami?

Tisíce otázok, tisíce polemík, tisíce diskusií. Dišputy tohto typu vedú ľudia od nepamäti. Napokon, stačí porovnať výtvarné diela, na ktorých autori vyobrazili anjelské či archanjelské bytosti. Líšia sa mohutnosťou, fyziológiou, mimikou, symbolikou aj farebným stvárnením. Rovnaká “variantovosť” vládne aj v kruhu ezoterikov, venujúcich sa anjelskej mystike či svetelnému kontaktérstvu. Časť z nich hovorí o masívnych bytostiach, pripomínajúcich obrov. Presahujú obzory, sféry aj dimenzie. Iní majstri vnímajú anjelov ako drobné bytosti, krehko poletujúce v bezprostrednej blízkosti a šepkajúce do ich uší nadpozemské informácie. Čoraz viac duchovných koučov – a s touto teóriou, či skôr spirituálnou pravdou sa stotožňujem aj ja – pripodobňuje anjelov a archanjelov k farebným lúčom, iskrám a “papršlekom”. Je to najprirodzenejšia i najčastejšia cesta, technika a metóda projekcie svetelných energií v pozemskom, teda ľudskom bytí. Tým však netvrdím, že odlišné zmyslové “uchopenie” anjelov nie je “kóšer”, teda že iní ezoterici nemôžu svetelné entity vnímať ako obrov, nebeských “vojakov” či bucľaté deti. Je to oná “variantovosť”, podmienená osobitným a svojským prejavovaním sa vyšších sfér v jasnovidení a jasnocítení príslušného mystika, a to v závislosti od jeho duchovného či nadzmyslového vývoja.

Anjelské i archanjelské sily majú neobmedzené možnosti a varianty “prelínania” sa do pozemskosti či bežného “človečenstva”. Okrem toho, že sa zjavujú “mimo” ľudských bytostí, čiže v akomsi medzi-priestore (kam však jasnovidné oko dovidí),  ich aspekty alebo substancie ožívajú, klíčia a bujnejú aj vo vnútornom prostredí ľudských bytostí. A práve to je to skutočné a čisté manifestovanie sa anjelov na pozemskej báze. Ide o prebúdzanie sa anjelskej energie v každodennosti bytia. 

Poďme si túto teóriu rozdeliť na drobné. Hoci to znie neuveriteľne, v každom človeku “driemu” aspekty Svetla aj aspekty temnoty. Sme permanentne “ožarovaní” a vyživovaní anjelskými lúčmi a zároveň okupovaní ohnivými dotykmi démonov. Je na našej slobodnej vôli, ktorej dimenzii dáme priestor na prejavenie sa. Môžeme si vybrať cesty Svetla, čiže Božie cesty alebo cesty spásy. Súvisia so šírením lásky, dobra a mieru. V opozite stoja cesty zla, hustoty a „lepkavosti“. Iste, na démonické križovatky občas vkĺzneme vplyvom nerozvážnosti či – nazvime to pravým menom – nezrelosti vlastnej osoby, no vždy jestvuje šanca na spiatočku a opätovné kráčanie po anjelských chodníčkoch. Platí teda jednoduchá rovnica: čím viac anjelských “papršlekov” nechávame prebudiť v hĺbkach nášho Ja, tým väčšmi sa sami stávame súčasťou mocnej anjelskej žiary. Táto nebeská energie vytvára čoraz mocnejšie “spojidlá” s vyššími bázami, čo umožňuje vidieť stále nové a nové formy prejavovania a projektovania sa duchovnej ríše. Je to ako šúpať cibuľu – odlupovaním jednotlivých vrstiev sa dostávame k hlbším a hlbším štruktúram.

Oživovaním anjelských aspektov sa vnárame do tajomného sveta, bežným okom neviditeľného a bežným hmatom neuchopiteľného. Postupne spoznávame celistvú plejádu nebeského “kráľovstva”, vrátane anjelov, archanjelov, duchovných sprievodcov, svetelných našepkávačov, svätých, či dokonca samotného Najvyššieho.

Transcendentálna rovnica má však aj svoj protipól: pokiaľ v sebe nechávame “klíčiť” zárodky démonov a bytostí z nízkohmotných sfér, naše anjelské lúče či záblesky hasnú (nikdy však nevyhasnú úplne) a my sa od “nebeskosti” vzďaľujeme.

Možno si, milý čitateľ, teraz kladieš otázku, ako sa vyživujú a cibria anjelské “papršleky”. Tento proces sa nazýva aj prebúdzaním osobného Svetla. Buduje sa dobrom, láskou, vierou a čistotou bytia. Skrátka, zdravým človečenstvom. Anjeli a archanjeli milujú, keď sa správame ľudsky. Práve vtedy sa ich aspekty naplno aktivizujú a my sa stávame akýmisi svetielkujúcimi lampiónmi, či dokonca žiarivými majákmi, priťahujúcich ďalšie a ďalšie rozmery Svetla. Vibrácie žiary kreujú a formujú naše:

-        myšlienky,

-        pocity,

-        slová a

-        skutky.

Všetky tieto atribúty môžu byť tak nebeské, ako aj démonické – a práve od toho závisí intenzita našej vlastnej  “anjelskosti”. Negatívne uvažovanie, nezdravé pocity, nízkofrekvenčné verbálne prejavy či skutky zla v nás svetelné aspekty tyranizujú a ničia. Naopak, bujnejú vďaka sviežej a radostnej mysli, osožným emóciám, nehe vypovedaných slov či dobrým skutkom a počinom.

V anjelskej ríši vládne – podobne ako na Zemi – istá hierarchia. Nejde však o „škatuľkovanie“ bytostí na silné a menej silné a ani o diferencovanie svetelných energií podľa kvality či úrovne mystických schopností a daností. Ide o prirodzenú a slobodnú „deľbu práce“. Časť anjelov neprichádza s ľuďmi do priamej interakcie /hoci kontakt nie je vylúčený/, časť funguje v akejsi interdimenzionálnej rovine, teda majú nebeský a zároveň pozemský ráz /spájajúc oba sveta/, a ďalšia skupina vytvára permanentné spojenie s človekom. Pozornosť teraz venujme najmä druhému a tretiemu „svetelnému tímu“. Interdimenzionálny ráz majú archanjeli. Ustavičný a nepretržitý dotyk s ľudskou bytosťou prislúcha osobným, čiže strážnym anjelom.

Archanjelské sily majú neobmedzené, časovo ani priestorovo nevymedzené možnosti. Dokážu všetko – samozrejme, v intenciách dobra, pravdy, lásky a čistoty. Ich aspekty sú v človeku a súčasne mimo neho. Aj preto sa do dokážu nielen „vlievať/vnárať“ do ľudského Ja, ale zároveň i prebúdzať, oživovať či rozjasňovať v jadre človeka.  Sú majstrami farieb - každý archanjel oplýva inou žiarou.

Osobní, teda strážni anjeli sú nepretržité, ustavičné a nikdy neutíchajúce Božie toky v nás i okolo nás. Bdejú nad našimi životmi, strážia naše kroky, ochraňujú celistvosť bytia. Líšia sa farebnými „esenciami“, hustotou sprítomňovania i vôňami.

Archanjelské i anjelské energie majú v „košíčku“ právomocí množstvo svetelných kompetencií. Možno ich „vtesnať“ do nasledujúcich bodov:

1.            Vedenie. Anjelské bytosti sú sprievodcami človeka počas putovania pozemskými cestičkami. Ukazujú správne smery, vedúce k spáse. „Nasvecujú“ a presvetľujú cesty lásky, dobra a pokoja. Stotožnením sa s permanentnou blízkosťou a ustavičným dotykom anjelských entít realizujeme len správne a korektné životné rozhodnutia.

2.            Otáčanie tváre k Bohu. Anjeli pobádajú k zdravej a čistej viere v Najvyššieho. Zároveň túto vieru posilňujú a umocňujú. Daný úkon vykonávajú s maximálnou ľahkosťou a krehkosťou. Svojho zverenca do ničoho netlačia, ale „iba“ vánkom pravdy k nemu zosielajú pomyselné lístočky – akési pierka nádeje, obsahujúce duchovné múdrosti. Ich „vstrebávaním“ sa buduje prirodzená viera; nie viera prikázaná a naučená. Viera precítená, a nie iba odriekaná prázdnymi slovnými formulkami.

3.            Odhusťovanie energií. Anjeli sú bytosťami svetla a žiary - už spomínanými „papršlekmi“, takže vo „vejári“ ich kompetencií nájdeme aj presvetľovanie temnoty – hustých a lepkavých pozemských energií. Treba však zdôrazniť, že pre anjelov je táto práca nie bojom a súperením, čiže násilným vkladaním „zrniečok“ dobra do pozemskosti, lež úplne prirodzeným javom a fenoménom, ktorý vychádza z ich najskrytejšej alebo najhlbšej podstaty.

4.            Duchovné učenie. Anjelské energie nás – pozemšťaňov – nepretržite učia a vzdelávajú. Majú na to absolútne právo, pretože sú strážcami univerzálnych a čistých právd, neobmedzeného a neohraničeného množstva Božích informácií. Čím väčšmi sa človek vnára do anjelského bytia, resp. čím väčšmi v sebe prebúdza a oživuje anjelské aspekty, tým viac múdrosti nasáva do svojho „systému“. A tento rozmer prináša ustavičné zdokonaľovanie vlastného Ja. Spoznávanie života, sveta, no predovšetkým seba samého. Anjeli sú teda silnými pomocníkmi pri životnom progrese.

5.            Ochrana. Väčšina mystikov či ezoterikov skloňuje pri slovách ako „ochrana“ či „strážny štít“ len meno archanjela Michaela. Iste, táto prekrásna bytosť zohráva pri vytváraní svetelného obranného „múru“ neodškriepiteľnú úlohu – už veky je považovaná za premožiteľa diabla. Ochranná funkcia je však doménou aj ostatných anjelských bytostí. A to jednak preto, že všetci tvoria súčasť mocnej „svetelnej rodiny“, kde nič nejestvuje osobitne, ale v rámci vše-zasahujúceho celku, jednak preto, že lúče, ktorými anjeli sú, majú prirodzenú a najvyššími bázami odobrenú strážnu funkciu.

6.            Vlievanie farebnosti do pozemského bytia. Pred časom sa nad Bratislavou zjavila prekrásna dúha. Sledovali ju mnohí ľudia; medzi nimi aj ja. Vedľa mňa stála mamička s asi 4-ročným synom, ktorý sa pri pohľade na pestrofarebný „koberec“ blažene usmieval. Zo žiarivých nebeských „pásikov“ nespustil oči. Po chvíľke sa otočil k mamke a spýtal sa: „Mami, vidíš aj ty tých krásnych anjelov, ktorí sa šmýkajú po dúhe na zem?“ Samozrejme, odpovede sa nedočkal.  Napokon, šlo o rečnícku otázku bez potreby získať stanovisko „dospeláka“; chlapča bola totiž s videním prenádherného javu absolútne stotožnené a zžité. Aj keby ho rodič napomenul a snažil sa úkaz odôvodniť bohatou detskou fantáziou, neuspel by. To, čo chlapec uzrel, bola jedna z projekcií anjelskej ríše do pozemského bytia. Žiadna fantázia, žiadna mystifikácia, žiadna fatamorgána. Svetelné bytosti milujú dúhu. A to preto, že milujú farby. Samy sú farbami. Farebnými a jagavými lúčmi, ktoré prinášajú potešenie ľudstvu. Všade, kde sú farby, vládne „anjelskosť“. Miestam temným a tmavým anjelské „objatia“ chýbajú. Farebnosť prináša tvorivosť, kreativitu a múzu; ponurosť zas stagnáciu a vákuum.

7.            Pomocná „ruka“ pri uzdravovaní. Prirodzeným stavom človeka je byť zdravý, vitálny a fit. Vplyvom „pozemskosti“ sa zanášame zápornými vibráciami, čo škodí tak energetickému, ako i fyzickému Ja. Anjelské bytosti vidia naše zdravotné ťažkosti z nadhľadu a zároveň z najhlbších hĺbok. Aj preto vedia byť nápomocné a osožné pri procese liečenia. Bolo by však naivné myslieť si, že nám počas niekoľkých sekúnd odoberú nádor, zahoja žalúdočný vred či spoja zlomenú kosť. Šli by tak proti nám. Každá choroba, neduh, nešvár alebo úraz je indikátorom toho, ako žijeme, ako zvládame svoje pozemské úlohy, ako sa správame či ako myslíme. Ak fungujeme v súlade s naším najčistejším jadrom, pre choroby atraktívni nie sme. V opačnom prípade sa zdravie stráca. Anjelská pomoc spočíva v takzvanom osvietení – teda nazretí do spúšťačov konkrétnych ochorení. Uzretím pravdy a objavením anjelských „kľúčov“ dokážeme prácou na sebe samých „štartéry“ zdravotných problémov pochopiť, uchopiť a eliminovať. Výsledkom je potom akási renesancia zdravia a vitality. Priama anjelská interakcia pri uzdravovaní nastáva počas energetického liečenia – najmä pri harmonizovaní svetelných vrtúľ, čiže čakier. Čakry sú jasným dôkazom „anjelskosti“ každého človeka.

8.            Nastavovanie „bodu nula“. Mnohí ezoterici si myslia, že im anjeli prisluhujú pri nazeraní do minulosti alebo pri prognostikovaní „futúra“. Nie je to celkom tak. Pre anjelské bytosti je minulosť uzavretá a budúcnosť zas nepodstatná a zároveň meniteľná. To, čo kladú na „výslnie“, je prítomný okamih. Moment „tu a teraz“. Bod nula. Aspekt nezaťažený nánosmi z minulosti a ani strachmi z budúcnosti.  Tento bod možno nazvať i Božím bodom. Orientácia na minulosť či na budúcnosť prináša vždy iba bolestivé záchvevy, turbulencie alebo zemetrasenia. Orientácia na prítomnosť znamená pokoj, harmóniu a vedomé či uvedomelé prežívanie súcna. Anjeli pomáhajú nastavovať a navibrovávať človeka na fungovanie v „bode nula“.