Všetko o záhadných sudičkách a o tom, ako si ich získať na svoju stranu

Jedno z kráľovstiev postretlo veľké šťastie – narodenie princeznej. Na oslavu prišlo mnoho hostí a priniesli pestrý „vejár“ darov. Nechýbali sudičky. Každá z nich dieťatku čosi zapriala – šťastie, múdrosť, dobrosrdečnosť, láskavosť, bohatstvo a uspokojivý citový život. K postieľke však pristúpila aj zlá víla a z jej úst vyletelo hrôzostrašné proroctvo: "Keď princezná dovŕši pätnásť rokov, pichne sa o vretienko a zaspí naveky. A spolu s ňou aj celé kráľovstvo!“
Kto z nás by nepoznal rozprávku o Šípovej Ruženke? Príbeh, v ktorom zohrávajú dôležitú rolu sudičky – tajomné bytosti, diktujúce osud človeka.



Sudičky prichádzajú vždy k čerstvo narodenému bábätku. Najčastejšie sú tri. Podľa starej slovanskej mytológie majú podobu priadok. Jedna oplýva obrovitánskymi perami, druhá má mohutný palec, tretia velikánsku nohu. Na kolovrátku pradú životnú niť príslušného človeka. Prvá sudička vkladá do drevenej mašiny vytrepaný ľan či konope a roztáča koleso, ďalšia ho poháňa a vytvára špagát, no a tá posledná kolovrátok zastavuje. Z toho vyplýva, že každá z babičiek má svoje duchovné úlohy. Sudička, ktorá kolovrátok rozbieha, dbá na to, aby dieťatko prišlo na svet zdravé a čulé. Keď sa jej stroj zasekne alebo sa prvotná niť sama roztrhne, znamená to, že bábätko musí predčasne odísť na druhý svet. Druhá starenka, ktorá mašinu ustavične poháňa rukami i nohami, predpovedá malému človiečiku budúcnosť. Vyriekne proroctvo o detstve, dospelosti i starobe. Určí, ako sa danému jedincovi bude dariť v pracovnej, finančnej i ľúbostnej sfére. Posledná babka pradenie zastavuje, a to vtedy, keď životné hodiny príslušného človeka dobijú.

Sudičky majú v dobových knihách aj iné pomenovania - sudice, sojenice, rožanice, babice, urisnice či víly posestrice. Podľa niektorých slovanských povrávok nepracujú s kolovrátkom, ale v rukách držia sviece života. Prvá babka sviečku zažína – a to v momente, keď sa narodí nový človiečik, druhá dbá na to, aby plamienok horel silno a vzpriamene, a posledná sviečku sfukuje – v okamihu smrti. Iné rozdelenie duchovných úloh sudičiek je takéto: prvá starenka určuje človeku rozumové schopnosti, ďalšia fyzické danosti, no a tretia mieru blahobytu. Niekedy neprichádzajú len tri sudičky. Môže ich byť aj päť, sedem, či dokonca deväť. Mužskou analógiou babiek-priadok boli traja bohovia ľudského osudu – Porenut, Porevít a Rugievít.

Sudičky sú známe aj z gréckej mytológie. Volali sa moiry – ženy osudu. Údajne sa ich báli aj olympskí bohovia, pretože vedeli byť kruté a nemilosrdné. Navyše, v rukách držali osud každej živej bytosti, a preto bolo zle-nedobre s tým, kto si ich pohneval. Volali sa Klotho – spriadačka, Lachesis – meračka a Atropos – strihačka. Klotho mala v rukách mohutné vreteno, Lachesis váhy a Atropos obrovitánske nožnice.  

Naši predkovia verili, že sudičky dokážu uspať šestonedieľku tak, aby si nič nevšimla. Ony sa zatiaľ skláňali nad kolískou alebo okolo nej krúžili v tanci a prednášali svoje proroctvá. Zároveň hrozilo, že sudičky môžu dieťatko vymeniť za iné - a zrejme preto sa nad bábätkami držala stráž vo dne i v noci. Niektorí rodičia – tí odvážnejší – však svoju ratolesť zámerne položili pod stôl a privolávali šedivé starenky. Pri bábätko umiestnili rozličné dary – jedlé i nejedlé, aby si babičky získali na svoju stranu a dieťatku určili prajnú a štedrú budúcnosť.
Ovplyvňovanie sudičiek bolo možné aj v dospelosti, no vyžadovalo si veľa úsilia. Existovali rôzne magické praktiky, pomocou ktorých si ľudia dokázali osudové starenky spriateliť a požiadať ich o krajší a lepší život. Jedna z povrávok hovorí, že kto chcel vyjednávať so sudičkami a zároveň si získať ich priazeň, v lese musel objaviť mohutný strom, v ktorom starenky prebývajú. Jeho úlohou bolo ku koreňom priniesť všakovaké dary. Potom sa mal uložiť pod strom a zaspať. V prípade, že bol vyvoleným, šedivé babičky sa mu zjavili vo sne a mohol s nimi viesť dialóg. Ak im bol daný človek sympatický, vyhoveli mu. Ak nie, prebrali ho zo spánku a prostredníctvom divej zveri hnali domov.

A ako k téme sudičiek pristupujú novodobí ezoterici či majstri transcendentálnych vied? Čoraz viac z nich razí názor či teóriu, že budúcnosť človeka je vlastne otvorená kniha – a kreše sa myšlienkami, postojmi, pohnútkami i konkrétnymi skutkami. Skrátka, čo a ako človek zaseje práve teraz, buduje jeho futúrum. A preto možno o existencii sudičiek polemizovať...

Zdroj obrázkov: pixabay